Ešte včera pred jedenástou večer uverejnil jeden zo svojich spomienkových statusov na Facebooku – tentoraz o zájazde súboru Technik do Londýna v roku 1983, ktorý sa po ceste zvrhol na alkoholickú pankáčinu, a potom aj na stretnutie s naozajstným punkom. Takéto príbehy uverejňoval Ľuboš často a rád. Boli skvelé a mnoho z nich použil aj vo svojich knižkách. Potom si ľahol spať, a už neprebudil. Mal 60 rokov.

Aktuálne novinky v kinách akoby odrážali našu politickú realitu. Napríklad horor, kde treba byť ticho, inak na vás zaútočia agresívne tvory. Žeby metafora problému so slobodou tlače? No veď na slobodu sa tlačí, tak aký problém?

Na úvod až príliš všedná, no pre niekoho možno škandalózna správa: národy existujú. Pravda, nezhodneme sa všetci v tom, čo je ich významom, aké sú ich perspektívy, v čom leží ich pôvod, ba ani v tom, či sú potrebné. Skúsme si teda tú spleť aspoň trochu vyjasniť.

Pojem národ je zložitý, pretože taký je jeho historický vývoj, formovaný geografiou, kultúrou, mytológiami aj politickými záujmami. V akom zmysle môžeme hovoriť napríklad o sebe ako o Slovanoch? Ako s tým súvisia nové kulty?Čo nám prezradí historické bádanie?

Toto leto sme sa rozhodli, že sa vám nezveríme s obľúbenými destináciami, ale s našimi aktivitami. Čo robíme radi v období, keď nič nemusíme, všetko len môžeme?

Záujem o duchovno, ktorý sa označuje ako new age, priniesol v prípade niektorých skupín aj záujem o historické slovanstvo a identifikovanie sa s ním. Niektoré z nich majú charakter duchovných spoločenstiev a na svoje aktivity nabaľujú vrstvy ezoteriky, pseudohistórie a niekedy aj úplne fantazijné prvky. Jedným z nich je spoločenstvo s názvom Slovansko-árijské védy. Dôkladne sa ním zaoberal etnológ a antropológ SAV Tomáš Kubisa.

Miesto ani čas avizovaných rozhovorov nie sú známe.

Počúvali ho, podaktorí s podivne obdivným pohľadom a podaktorí sa zase nudili. On rečnil o našej slávnej minulosti, o tom, že máme byť hrdým národom.

Keď sme sa konečne po Novembri 89 mohli začať spolčovať, teda vytvárať slobodné občianske spolky, tak jedným z prvých nápadov bolo založiť Slovenskú jazzovú spoločnosť (SJS).

Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.