Internet a nové technológie sú pre katolícku cirkev jednou z najväčších výziev súčasnosti. Vatikán chce zverejňovať myšlienky Benedikta XVI. na Twitteri, americkí kardináli s obľubou blogujú, trnavský arcibiskup Róbert Bezák komunikuje so svojimi veriacimi cez Facebook. Po pokresťančení piatich svetadielov sa cirkev púšťa do evanjelizácie digitálneho kontinentu.

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Menšie zlo. Samé menšie zlo. Už mi to spojenie začína liezť na nervy. Samozrejme, nerobím si žiadne ilúzie o politikoch. Nerobím si ich však ani o nás, nepolitikoch. Stačí mi podľa seba súdiť ostatných. Keďže sa poznám veľmi dobre, viem, že ani zďaleka nie som ideálny, ani svoju vlastnú predstavu o tom, aký by som chcel byť, nedokážem naplniť. Keby som mal čisto teoreticky odovzdávať hlas sebe, ani vtedy by som to nerobil s nejakou slasťou z dobre vykonanej voľby.

Milujúce matky to majú ťažké: nekompromisná láska k deťom ich občas vedie ku kompromisom, ktoré im potom deti ťažko odpúšťajú.

Po prelistovaní fotografickej knižky plnej citu, emócii a naliehavosti mám zvláštny pocit. Tibor Huszár, autor vyznačujúci sa špecifickým talentom nachádzať cez hľadáčik prchavé okamihy a urobiť ich súčasťou našej individuálnej a kolektívnej pamäti, sa v tejto knižke, pre neho asi najosobnejšej, obrazovo akoby znovu hľadal.

Vlk má svoje teritórium. Keď mu doň vnikne cudzí vlk, domáci pán sa ho snaží vyhnať, a keď už niet inej cesty, pustia sa do bitky. Tak to majú zakódované, s tým sa nič nedá robiť. Ide o žrádlo, ide o život.

The Roots: Game Theory, (Def Jam Recordings)

Neďaleko arménskeho mesta Goris stojí starobylý kláštor Tatev. Vedie k nemu najdlhšia lanovka na svete bez oporného stĺpa. Dal ju postaviť bohatý Armén z cudziny. Keď sme vnútri zapaľovali sviečky, každý z nás pritom myslel na svoj úmysel. Rektor univerzity v Goris po zapálení sviece povedal: „Do dvoch mesiacov sa začne tretia svetová vojna.“

Celú večnosť som túžil po mondénnom Biarritzi, a keď som tam konečne dorazil, môj prvý dojem je – tu sa dá napísať fejtón iba ak o smrti. Kráčam smerom k Atlantiku, dole „kráľovskou“ plážou. Takmer všetky žalúzie na vysoko čnejúcich žltých „Résidence“ domoch sú spustené. Prvý človek, ktorého stretnem, je dôchodca, ktorý ma predbieha na svojom elektrickom invalidnom vozíku. Na chodníkoch je jasne namaľované dopravné značenie pre invalidné vozíky, modré čiary na asfalte ukazujú smery pre vozíčkarov.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.