V mnohých ohniskách napätia priamo či sprostredkovane zúri boj diktatúr proti demokraciám. Ťahajú demokracie v tomto zápase za kratší koniec? O Iráne, Rusku, ale aj o staronovej nákaze izolacionizmu v americkej spoločnosti hovorí pre .týždeň bezpečnostná analytička Iulia Joja.

„,Tak nám zabili Ferdinanda,‘ řekla posluhovačka panu Švejkovi.“ To je začiatok nielen románu Jaroslava Haška, ale podľa mnohých aj dovtedy najzničujúcejšej vojny v ľudských dejinách. „Bude to stačit, myslíš?“ pýta sa vo filme Pelíšky strejda Václav na význam plastových pohárov na vodu v boji s imperializmom. A my všetci tušíme, že to nestačí.

„Nie, neochránim vás. Vlastne ich posmelím v tom, aby robili čokoľvek, čo sa im zapáči!“ Toto posledno-víkendové Trumpovo vyjadrenie na zjazde Republikánskej strany v južnej Karolíne na adresu spojencov NATO má svoj kontext v ostatných slovách prejavu. Tie však vyhlásenie neospravedlňujú. A zdá sa, že aj zastierajú jeho skutočné motívy.

S Daliborom Roháčom sme sa zhovárali cez oceán. O Slovensku, ktoré je jeho vlasťou, o USA, kde dlhodobo žije. Prečo zvíťazil Peter Pellegrini, čo nám to urobí vo svete, kde už ani najväčšia demokracia nie je to, čo bývala, a najmä – máme nádej?

Vyjadril sa tak na vojenskej prehliadke v Deň víťazstva, ktorý Moskva oslavuje 9. mája.

Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.

Pri útoku zahynulo dokopy šesť ľudí.

Najviac žiadostí si podali Turci, Bangladéšania a Afganci.

Assange podľa portálu odcestoval z Británie z letiska Stansted ešte v pondelok popoludní.

Assange sa v rámci dohody priznal k sprisahaniu s cieľom nezákonne získať a distribuovať tajné dokumenty.