Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

Boris Kollár bol vždy človekom, ktorý sa staral hlavne o seba a svoje kšefty. To, že je už dávno rozhodnutý ísť do vlády aj s čertom diablom, je zrejmé.

V sobotu ráno o 7 hodine a 40 minúte vyštartoval z Jasnej aj dm tím, ktorý sa štafetového behu Od Tatier k Dunaju zúčastnil historicky prvýkrát. 12-členný tím bol zložený z 10 zamestnancov z prevádzky, centrály a centrálneho skladu dm, vrátane členky vedenia Zuzany Kleny Kostkovej, 2 externistov a kapitánky tímu, ktorá nebežala, ale robila tímu podporu a starala sa o servis bežcov.

Dobre sme poznali pomery v domácnosti grófky Sipeky. Stará mama Hana sa narodila a detstvo do 10 rokov prežila v Ilave. Dôkladne poznala Klobušice (od roku 1969 sú súčasťou jej rodnej Ilavy). Grófka Alžbeta bola jej priateľkou, možno i veľmi vzdialenou príbuznou.

Ak by som tu hneď na začiatku povedal, že naša dnešná slovenská situácia je vlastne to, čo sme chceli, mnohí sa naježia. Ale veď nahnevaní sme tak či tak. A radi k tomu dodáme ďalšie slová, dnes už znejúce ako zaklínadlá: sme „rozčarovaní“, „znechutení“, „sklamaní“.

Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave.

Umožniť chce aj elektronické objednanie pacienta na presný čas za poplatok alebo bez neho.

Strach je normálny a aj zdravý. Niektorí politici však vezmú normálny strach, nafúknu ho na fóbiu a volič sa zabudne zdravo báť reálnych hrozieb, lebo sa bojí čerta na stene. Bude rozum silnejší ako fóbie?