Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Bol som na svadbe mladej známej, ktorá si brala celebritného dídžeja. Krásny veľký stan, olivová záhrada. Prehodil som pár slov aj s Kate Mossovou a jej mužíčkom, sledovaný nesúhlasným pohľadom mojich dvoch detí a ich matky. Aix-en-Provence je krásne staré mesto, ale cez víkend je preľudnené.

Mám rada také normálne mestá. Také mestá, ktoré nezdobia turistické ceduľky, ale šnúry bielizne s voňavými obliečkami, ktoré visia až celkom nad chodník. Mám rada, keď sa pod tými obliečkami hrajú deti futbal a obďaleč sedí babka na stoličke, ktorú si ráno vytiahla pred dom a celý deň pozoruje svet.

Aj vy by ste radšej trávili viac času so svojimi deťmi? Koľkokrát ste si za posledný rok pomysleli – teraz budem intenzívne pracovať, všetku energiu vrhnem do plnenia povinností, aby som mal neskôr voľno, a POTOM všetok čas venujem svojej rodine. Koľkokrát si to za posledných 10 rokov takto vo svojom vnútri povedal? Podľa mňa zakaždým, keď odchádzal od svojej rodiny na tréning či zápas. Má to však jeden háčik. Žiadne POTOM už totiž nemusí byť. Nebolo ani v prípade Paľa Demitru, ktorý rozbiehal svoju avizovanú poslednú profisezónu. Posledných zopár desiatok zápasov, a potom už len radosti života. Po tejto sezóne plánoval už len rodinu, výchovu dvoch krásnych detí a podporu mládežníckeho hokeja.

Majstrovstvá sveta v atletike sa skončili. Čo sme sa z nich dozvedeli? Niečo o tom, že šampionát sa dá úspešne zorganizovať aj v „neatletickej krajine“, niečo o tom, že výkonnosť stagnuje, či dokonca mierne klesá, a niečo o postavení Slovenska.

Poľnohospodárstvo je jeden z posledných sektorov ekonomiky, ktorý je málo dotknutý privatizáciou. Ale mení sa to. Pôdu už dlhšie skupujú bývalí politici, právnici a popri nich sa tu usadili aj mnohí cudzinci. Medzi nimi dominujú Holanďania a Dáni. No prečo práve oni?

Fakt, že dnešné Slovensko odoberá niektorým ľuďom občianstvo proti ich vôli, je všeobecne známy. Ale obeťami nie sú len tí, ktorých postihol Ficov protizákon, reagujúci na udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom. V legislatíve máme ešte od čias socializmu iné podivné dedičstvo.

Markíza a Joj majú novú hračku, s ktorou medzi sebou súperia. Sú to vlastné sitkomy, kde mala posledné roky výsostné postavenie hlavne Joj. K jojkárskym Profesionálom a Kutyilom túto jeseň pribudnú – Zita na krku na Markíze a až dva na Joj: Hoď svišťom a animovaný LokalTV. Aj keď by sa zdalo, že ide o jednoduchší žáner, nie je to pravda.

Minister obrany Ľubomír Galko sa vyjadril, že naša armáda je nespôsobilá na boj a nedostáva z rozpočtu dostatok finančných prostriedkov, aby sa spôsobilou vôbec stala. Ako pokračovanie tohto konštatovania odbúrava alebo plánuje odbúrať kľúčové zbraňové systémy. Chce zlikvidovať vojenské letectvo, nadzvukové aj podzvukové, tanky aj vrtuľníky. Počíta s tým, že slovenská armáda nebude určená na obranu vlastného územia, ale bude sa iba v obmedzenej miere, ako doteraz, zúčastňovať na zahraničných misiách spojeneckých vojsk NATO či v rámci OSN a pod.

V roku 1989 sa dal povojnový svet do pohybu. Spočiatku sa zdalo, že pravdu mal nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý hovoril o dobiehajúcich revolúciách.