Chcel som ísť pôvodne do Komárna. Ibaže do Komárna, hoci je to približne osemdesiat kilometrov a trať nevyzerá na nejakú uzkokoľajku, sa z Bratislavy cestuje dve a pol hodiny. Povedal som si, že asi zle vidím, ale videl som dobre a ani zlý vlak som si nevybral. Vlaky do Komárna, hlavného mesta slovenských Maďarov, chodia prosto z Bratislavy, hlavného mesta slovenských Slovákov, rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu. To nie je železničná doprava, to je železničné pohŕdanie.

Bola to noc takmer letná. Sedel som na nábreží Dunaja, predo mnou svietil do noci majestátny budapeštiansky hrad. Reťazový most žiaril ako z pohľadnice, rieka potemnela, cigánska kapela hrala nejakú pomalú maďarskú nostalgickú pieseň, guláš bol presne taký, aký mal byť, pivo lepšie než čakáte.

Hovorí sa, že by mohol byť ďalším maďarským spisovateľom, ktorý získa Nobelovu cenu za literatúru. Inteletuál, ktorého fascinuje Stredná Európa a drámy 20. storočia. Tvrdí, že maďarský nacionalizmus nie je až taký silný, ako sa nám môže zdať. Péter Nádas.

Stretli sme sa v bratislavskej reštaurácii, kde bežali futbalové majstrovstvá sveta. Futbal ho zaujíma a sám ho aj hráva na americkej univerzite. Viac ho však láka výskum ekonomického myslenia ľudí. Behaviorálny ekonóm Botond Kőszegi.

Trvalo to, ale je to tu. Po salve symbolickej politiky (redukcia parlamentu, samospráv a vládnych rezortov na polovicu, dvojaké občianstvo, Trianon), ktorou sa uviedol Orbánov „režim národnej spolupráce“ v Maďarsku, je akčný plán ekonomických opatrení prvým znamením toho, ako si Fidesz predstavuje ozajstné vládnutie.

Viktor Orbán predložil do parlamentu zákon, podľa ktorého môžu občianstvo získať aj Maďari v susedných krajinách. A na to nepotrebujú mať v Maďarsku trvalý pobyt. Na Slovensku padajú silné slová a zasadá Bezpečnostná rada štátu. Sú naše obavy oprávnené?

V príbehu elektronického mýta, ktorý vrcholil minulý týždeň skrumážami na cestách i v politike, sa zbieha niekoľko motívov, čo robia slovenskú realitu neštandardnou.