Bola sobota 6. novembra. Pozvali ma ako hosťa do živého vysielania jedného z najpočúvanejších rádií Russkoje radio. Sedela som v štúdiu, keď medzi rozhovorom, reklamou a otázkami poslucháčov potichu vkĺzol k mikrofónu mladý kolega a prečítal správu: „V Moskve surovo zbili novinára Olega Kašina, vystriehli ho pri vchode do vlastného domu“.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

V marci uplynulo desať rokov, odkedy sa značka Slovenského futbalového zväzu spája so sloganom „Spojme sa pre futbal“. Pol roka po riadnej konferencii zväzu možno povedať, že náš futbal nebol nikdy rozdelenejší.

Nové vedenie ministerstva financií sa vrátilo k starým poriadkom a východiská rozpočtu verejnej správy na budúci rok nielen pripravilo, ale na rozdiel od toho minulého aj zverejnilo.

Do korún dvadsaťmetrových eukalyptov praží cez ozónovú dieru poludňajšie slnko. Stromy nevrhajú takmer žiadny tieň, lebo ich listy sa nemilosrdným slnečným lúčom nastavujú tou najmenšou plochou. Vôkol vládne hrobové ticho, len vysoko v korunách šuští lenivo sa pohybujúca koala.

V rokoch 1928 až1929 namaľoval René Magritt obrázok fajky. Štýl, ktorý akoby bol vystrihnutý z dobovej reklamy výrobcu fajok, dopĺňal ho však vôbec nie reklamný text Ceci n’es pas une pipe - Toto nie je fajka.

Druhá polovica dvadsiateho storočia bola hviezdnym časom literárnej vedy.

Znie to ako celkom vydarený vtip o priam absurdne dotiahnutej medzinárodnej deľbe práce.