Arménsko je pozoruhodný mix prvého kresťanského štátu na svete a sovietskeho skanzenu. Medzi tisícročnými kláštormi sa prepletajú 40-ročné žiguli taxíky a 70-ročné autobusy, ktoré majú za spätným zrkadlom zastrčené sväté obrázky.

Národný portál cestovného ruchu, financovaný z bruselských eurofondov, má vážny problém: hoci na propagáciu cestovného ruchu na Slovensku tečie málo peňazí, aj o tie ho pripravujú nevýhodné zmluvy z minulosti. Tentoraz ešte z čias šéfa ANO Pavla Ruska.

Na tohtoročnom medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour sa Slovensko prezentovalo ako vždy prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Svoju expozíciu sústredilo najmä na blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. V stánku bola malá plocha simulujúca ľad a športovú udalosť roka podporili autogramiádou aj dvaja naši hokejisti.

Summity nie sú niečím, na čo sa novinár, zvlášť po dvoch desiatkach rokov praxe, teší. Ja som sa však na summit Východného partnerstva, ktorý sa mal konať v najbližších týždňoch v Budapešti, tešil. Ale pred niekoľkými dňami som sa len tak mimochodom dozvedel, že táto najvýznamnejšia „mimoriadna“ akcia v rámci celého polroka maďarského predsedníctva Európskej únie nebude.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Rozhovor s poslancom Radoslavom Procházkom, ktorý vysvetľuje, prečo nepodporil vládny návrh o štátnom občianstve.  

Vždy som si myslel, že Krkonoše sú prinajmenšom od roku 1945 české hory. Chodievam sem od detstva, od sedemdesiatych rokov, otcov podnik Škoda Praha mal na Friesových búdach, na polceste medzi Špindlerovým mlynom a Pecou pod Snežkou jednu z tých typických krkonošských chát.

Takmer všetkých 50 štátov USA čelí rozpočtovým deficitom, nastal preto čas na zmenu. Zákonodarcovia by mali začať myslieť kreatívne a konať odvážne.

Pôvodne som chcel písať o New Yorku, ale jednak tam nie som, a „dvak” som si prečítal, čo napísal v onlajnovom .týždni kolega Daniška. Dozvedel som sa, že žijem v najnebezpečnejšom meste na svete. Najprv som sa zľakol, že sa v NYC niečo za tých desať dní môjho povaľovania na pláži stalo, a potom som zistil, že je to preto, lebo podľa štatistiky máme najvyššie percento potratov.

Som v Holandsku na festivale Eurosonic. Bicykle a voda. A syr. Aj keď si myslíme, že sme veľmoc vo vyprážanom syre, aj v tom nás Holanďania predbehli. Majú tu také automaty, volá sa to Febo.