Kúsok za Bratislavou má vraj už onedlho vyrásť obrovské centrum s kasínami, hotelmi a zábavným parkom. Ak to tak bude, život v okolí už nikdy nebude taký, ako predtým.

Bol to jeden z najšialenejších nápadov, aké sa v strednej Európe za posledné dve storočia vyskytli.

„Čo je to za festival, ktorý sa začína už v stredu,“ pýtala sa z pódia Lily Allen. „Vy nemusíte ísť zajtra ráno do práce?“ Veru nie. Sziget nie je eventom, ktorý človek stíha vo voľnom čase, ani sériou koncertov, ktorými si rozširuje hudobný obzor. Sziget je pohyblivým sviatkom, výročným žúrom, dovolenkovou destináciou. Aj tento rok to tak bolo.

Je hlboké leto, politici sú na prázdninách a hoci sa pravidelné reči o horúcej jeseni ešte nezačali, najbližšie mesiace veľa napovedia o tom, ako bude vyzerať Slovensko vo volebnom roku 2010.

Trikrát z Európy: o summite G8 a jeho veľkolepých plánoch, o tom, čo spája socialistu so šľachticom a ešte o jednom nepríjemnom europoslancovi.

Maďari čoraz viac desia Európu. Pätnásť percent a zisk troch mandátov v eurovoľbách pre krajnú pravicu však očakával málokto. Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) má pritom jednoduchý recept na úspech. Do úmoru hovorí o „cigánskej kriminalite“, najnovšie chce revíziu Benešovych dekrétov a Trianonu. Je dôvod sa báť?

„Máme sen – že Maďarsko patrí Maďarom. Naša vlasť nebude ďalšou Palestínou, nebudeme schudobnenou kolóniou, strácajúcou sa v beznádeji,“ píše Krisztina Morvai na internetovej stránke Jobbiku deň po voľbách do Európskeho parlamentu.

Ak existuje niečo s horšou prognózou ako hospodárska kríza, tak to sú slovensko-maďarské vzťahy. Kým na južnej strane Dunaja je rizikový faktor číslo jeden vzostup pouličného radikalizmu a násilia, na Slovensku sa vylieva z brehov extrém povýšený na vládnu a parlamentnú politiku.