Nosí vojenské oblečenie a chce sa stať politikom. Akú kampaň vlastne vedie Marián Kotleba? A máme sa ho báť?

Zdá sa, že samozrejmej pravde o účtoch, ktoré treba platiť, veľa politikov neverí. Momentálne budeme všetci platiť grécke dlhy, nízku efektivitu, alebo napríklad mzdové prémie za to, že štátny zamestnanec príde načas do roboty. Politik môže byť najslovenskejší, najekonomickejší, najsociálnejší, najpobožnejší či najľudovejší, je za to, že platiť budeme.

„Týka sa to aj slobody vypovedaného, ale predovšetkým slobody čitateľa, pretože mňa vlastne ohrozuje čítanie. Ak to, čo napíšem, skončí v rukách dvadsiatich tisícok ľudí, nevznikne nijaký problém.

Súčasného trénera Košíc Rostislava Čadu 10. decembra 2006 nespravodlivo vyhodili z lavičky Slovana. Cez druhú prestávku štvrtého finálového zápasu tohtoročného hokejového play-off svoj tím namotivoval osobnou spomienkou na ten deň. A obrat v stretnutí bol na svete, Rovnako ako tri košické majstrovské mečbaly.

Rozhovor so starostom Plaveckého Štvrtka Ivanom Slezákom o spolužití s rómskou osadou.

Blížiacu sa jobbikizáciu Slovenska, teda politický úspech extrémistov s agendou „cigánskej kriminality“ predznamenalo niekoľko pochodov kotlebovcov. Hnev narastá aj v Plaveckom Štvrtku, kde chce samospráva zbúrať nelegálnu rómsku osadu, ktorá tam stojí desiatky rokov. Prečo teraz?

Držím v rukách tri objemné knihy, ktorých chrbty spolu merajú 13 a pol centimetra. Majú dohromady 1 469 strán (aj s vysvetlivkami). Je v nich 153 rozprávok.

Po predčasnom konci profesionálnej kariéry nezostala doma so založenými rukami. Vo svojej Tenisovej akadémii hľadá nové talenty. Henrieta Nagyová.

Dvadsaťtisíc, to je podľa posledných odhadov reálny počet Lužických Srbov, ktorí ešte v okolí Budyšína hovoria svojím jazykom. Dvadsaťtisíc je počet obyvateľov jedného neveľkého, českého či slovenského okresného mesta. Lužickí Srbi nemajú svoje mesto - Budyšín, ktorý sa považuje za centrum lužickosrbského kultúrneho a národného života, je mestom lužickosrbským asi tak, ako sú dnešné Košice maďarské alebo Bratislava nemecká. "Nemáme mnoho šancí," hovoril mi cez veľkonočný víkend jeden z členov vedenia Domowiny a nehovoril to smutne, hovoril to s realizmom, ktorý Lužickým Srbom nikdy nechýbal. Vďaka tomu realizmu, schopnosti dohodnúť sa nejako s okolitými Nemcami a pritom si udržať svoju národnú príslušnosť, na rozdiel od všetkých polabských Slovanov nezmizli, ale zostali - tisíc rokov.

V čase uzávierky .týždňa ešte nebolo jasné, koľko percent získali extrémisti z Jobbiku. Jasné bolo len to, že zisk tej strany môže ovplyvniť aj slovenskú predvolebnú kampaň. Čo je to vlastne za stranu?